„Čo bude ďalej?“ Blysne vám hlavou. Niekto sa tu zastaví, pomyslí si, že nemá zmysel sa tým zaoberať, veď svet je teraz plný zlých správ. Niekto však s pocitmi ostane. A zažije pravdepodobne stav známy ako klimatická úzkosť.
Klimatická úzkosť prináša rôznorodé spektrum negatívnych emócií – strach, smútok, obavy, znepokojenie, ale aj hnev a pocity bezmocnosti. Tieto pocity môžu byť u každého rôznej intenzity a frekvencie, často sa objavia aj iné prejavy ako únava, podráždenosť, ťažkosti so sústredením alebo spánkom. Prieskum medzi 10 000 mladými z rôznych kútov sveta ukázal, že minimálne každý druhý mladý človek hovorí o extrémnych obavách z klimatickej krízy. Celkové znepokojenie vyjadruje 84% opýtaných mladých.
Napriek alarmujúcim číslam o klimatickej úzkosti ide v skutočnosti o dobrú správu. Negatívne pocity v našich životoch a v histórii ľudstva (ale aj vo zvieracej ríši) hrajú nezastupiteľnú úlohu: varujú nás pred nebezpečenstvom. Klimatická úzkosť je preto normálnou reakciou na stav ohrozenia, v ktorom sa náš svet ocitol a my spolu s ním.
Pýtate sa, ako ale zvládnuť klimatickú úzkosť? Poďakujte sa jej a pochopte jej miesto vo vašom živote. Prijmite, že to nie je diagnóza, ale normálna reakcia. Dovoľte si ju cítiť.
Klimatická úzkosť síce predstavuje normálnu reakciu na stav ohrozenia sveta, no nikto z nás sa nechce v negatívnych emóciách utápať donekonečna. Ako teda prijať klimatickú úzkosť a zároveň sa ňou nenechať celkom prevalcovať?
Dajte priestor emóciám
- Dajte svoje emócie von – cez rozhovor, slzy, či umenie. Maľujte, zložte pieseň, vypíšte sa zo svojich pocitov, hovorte s ostatnými. Možno budete prekvapení, že prežívajú podobné pocity.
- Nebuďte sami – hovorte s druhými o vašich pocitoch, vyhľadajte blízkych, ktorí sú empatickí a vypočujú vás bez toho, aby mali potrebu vám dávať zaručené rýchle rady.
- Dajte priestor ľuďom a aktivitám, ktoré vám robia radosť – doprajte si v živote dostatok smiechu, pohody, učte sa užívať si prítomné príjemné okamihy s tými, ktorých máte radi.
- Relaxácia, dýchacie cvičenia a kontakt s prírodou – osvojte si relaxačné techniky a dýchacie cvičenia a praktizujte ich v situáciách, keď vás začnú emócie zahlcovať. Prehlbujte svoj vzťah s prírodou. Kontakt s ňou pozitívne vplýva na naše duševné zdravie.
- Skúste hľadieť dopredu s nádejou – nedovoľte, aby vám smútok znemožnil hľadieť na budúcnosť s nádejou. Nemusíte sa tlačiť do optimizmu, ale dovoľte si predstaviť víziu, budúcnosť, akú by ste si pre tento svet želali.
- Zamerajte sa na riešenia a hľadajte v nich svoje miesto – vízia predstavuje nádej, avšak nádej bez akcie neznamená nič. Riešenia klimatickej krízy existujú a každý z nás môže mať svoje miesto na tejto ceste. Nemusíme byť dokonalí, robte to, v čom ste dobrí a silní. Zapájajte sa do komunitného života, pestujte spoluprácu.
- Vykročte ďalej: Aktívna nádej – strata môže byť príležitosťou pre zmenu a rast v živote človeka. Nechajte sa viesť svojou víziou budúceho sveta a robte v živote to, čo vám dáva zmysel. Skúste byť súčasťou tejto vízie. Vaša vlastná akcia spolu s víziou vám pomôžu prekonať ťažké chvíle.
Snažíte sa žiť viac v súlade s prírodou, angažujete sa, nezatvárate si pred klimatickou zmenou oči. Dokonca ste akceptovali, že klimatická úzkosť nie je choroba, chvíľu sa vám darilo robiť všetko tak, aby sa denne nehlásila o slovo. A zrazu je späť. Je vôbec možné predchádzať klimatickej úzkosti či zbaviť sa jej natrvalo?
Odpoveď je „áno“ aj „nie“. Začnime tým, prečo sa vlastne nie je možné celkom zbaviť klimatickej úzkosti. Dôvodov je niekoľko:
- Problém pretrváva.
- Prijaté opatrenia sú pomalé, ich efektívnosť je otázna.
- Aj v prípade čiastkových úspechov, nikto z nás nevie, či sa podarí presadiť skutočne novú víziu zdravšieho a bezpečnejšieho sveta.
- Na klímu sú prepojené aj iné problémy: vojna, chudoba sú len vrcholcom toho nášho topiaceho sa ľadovca.
- V našom živote sa vyskytujú aj iné výzvy, osobné. Vtedy sme zraniteľnejší a o to ťažšie zvládame výzvy na úrovni sveta.
- S angažovaním sa v ochrane klímy prichádza únava, dokonca riziko vyhorenia. Často sa iniciatívy chytíme tak horlivo, že zabudneme na seba a po čase stratíme energiu.
Všetky tieto momenty zraniteľnosti otvárajú priechod klimatickej úzkosti. Inými slovami, pokiaľ nechceme na seba použiť obranu vo forme sebaklamu, klimatická úzkosť sa z času na čas prihlási o slovo. Pozrime sa na to, čo potenciálne pomáha predchádzať klimatickej úzkosti:
- Pestujme si svetonázor aktívnej nádeje. Ten sa líši od falošného optimizmu, pasívnej nádeje, že “sa to nejako vyrieši”. Aktívna nádej predstavuje nádej, že riešenia sú možné a každý z nás ma v lepšej budúcnosti svoje miesto.
- Hľadajte balans. Robte veci, pri ktorých vidíte výsledky, radujte sa so života kedykoľvek je to možné. Radosť patrí do nášho srdca aj v tých najťažších chvíľach.
- Nedovoľte, aby vám vynárajúca klimatická úzkosť zrušila všetko, o čo ste sa doteraz snažili. Pocity úzkosti vplývajú na naše myslenie, doslova nám nasadia tmavé okuliare. Učte sa, že jeden zlý deň neznamená zlý život.
A hlavne nezabúdajte. Nie ste v tom sami. Keď je toho na vás priveľa, nebojte sa obrátiť aj na profesionálnu pomoc psychologičiek a psychológov, ktorí vám môžu pomôcť získať novú perspektívu.
AUTORKY / MIROSLAVA ŽILINSKÁ, PSYCHO ZA KLÍMU & VERONIKA HAGOVSKÁ, ČLENKA #KLÍMAŤAPOTREBUJE